Miesto konania
Cattedrale dell’Immagine
Katedrála obrazu je bývalý románsky kostol pri Ponte Vecchio, dnes koncertná a imerzívna umelecká scéna. Jej história, overená.
Rezervujte si koncert Nessun dorma ↗Rýchla odpoveď
Katedrála obrazu je bývalý kostol Santo Stefano al Ponte na Piazza di Santo Stefano vo Florencii, neďaleko Ponte Vecchio. Kostol bol postavený v 11. a 12. storočí v románskom štýle. Od roku 2015 slúži ako priestor pre imerzívne umelecké predstavenia a koncerty klasickej a súčasnej hudby, vrátane tenorového koncertu Nessun dorma.
Čím je dnes
Talianske ministerstvo kultúry opisuje Katedrálu obrazu ako skryté miesto v komplexe Santo Stefano al Ponte, vysvätený románsky kostol neďaleko Ponte Vecchio. Jeho interiér bol digitálne zmapovaný, aby vzniklo prvé talianske imerzívne umelecké divadlo. V roku 2015 bol kostol pod týmto názvom znovuzrodený ako prvé stále talianske centrum imerzívneho umenia. Okrem imerzívnych výstav slúži aj ako auditórium pre klasické a súčasné koncerty a podujatia so širokým ohlasom.
Kostol
Wikipedia nazýva Santo Stefano al Ponte románskym rímskokatolíckym kostolom na rovnomennom námestí, neďaleko od Ponte Vecchio. Bol postavený v 11. a 12. storočí s viacfarebnou mramorovou fasádou a tromi loďami a jeho exteriér bol renovovaný v 14. storočí. Z pôvodnej fasády zostala len mramorová práca okolo portálu. Portál je tou časťou starého kostola, ktorú ešte môžete čítať z ulice.
Premena v 17. storočí
Medzi rokmi 1631 a 1655, uvádza Wikipedia, boli tri lode premenené na otvorenú sieň, bola pridaná krypta a zahrnutý chór. V tejto jedinej sieni dnes sedíte. Vysvetľuje to priestrannú, vysokú miestnosť na fotografiách interiéru, s dreveným stropom a kamennými pilastrami, a je to súčasť dôvodu, prečo kostol funguje ako koncertný priestor: cez stred podlahy nevedú žiadne lode ani stĺpy, ktoré by prerušovali výhľad na účinkujúcich.
Boccaccio a Božská komédia
Wikipédia pridáva jeden kúsok literárnej histórie: v roku 1373 bol kostol dočasne využívaný na prednášky Giovanniho Boccaccia o Božskej komédii. Kostol teda po stáročia hostil istý druh verejného vystúpenia, čo je bod, ktorý stojí za to vedieť, keď sa tam usadíte na koncert. Túto skutočnosť nepotrebujete na to, aby ste si večer užili.
Imersívne predstavenia
Ministerstvo kultúry uvádza, že interiéry boli digitálne zmapované, takže projekcie môžu obopnúť steny, a že priestor hostí imerzívne výstavy venované významným osobnostiam svetového umenia. Fotografia z roku 2014 zachytáva loď osvetlenú projekciami Van Goghových obrazov na vysokých samostatne stojacich paneloch. Tieto predstavenia sú oddelené od koncertu tenorov, ktorého rezervačná stránka projekcie nespomína. Ak ste sálu videli na fotografiách takto osvetlenú, očakávajte, že koncert bude iným večerom.
Zvuk a pohodlie
Recenzenti chvália rezonančnú akustiku koncertu a niektorí uvádzajú, že vpredu sa sála prehrieva, a odporúčajú lepšie vetranie. Oboje je typické pre kamenný kostol, ktorý nie je navrhnutý ako moderná koncertná sála. Podľa rezervačnej stránky neexistuje špecifický dress code, takže praktickým riešením je vrstva oblečenia, ktorú si môžete vyzliecť. Počas koncertu je povolené fotografovať a natáčať videá bez blesku a koncert je uvedený ako bezbariérový.
Ako sa tam dostať
Adresa je Piazza di Santo Stefano, 50122 Florencia. Na rezervačnej stránke sa koncert nachádza len pár krokov od Piazza della Signoria, galérie Uffizi a Ponte Vecchio. Wikipedia uvádza, že Ponte Vecchio sa klenie cez Arno v jeho najužšom bode a bol prestavaný v roku 1345 po tom, čo ho v roku 1333 zmietla povodeň, a že to bol jediný most vo Florencii, ktorý počas druhej svetovej vojny zostal ušetrený. Pred odchodom si skontrolujte adresu v mapovej aplikácii.
Čítajte ďalej: Operný koncert vo Florencii
Často kladené otázky
Čo je Cattedrale dell’Immagine?
Odsvätený románsky kostol vo Florencii, ktorý v roku 2015 znovu ožil ako priestor pre imerzívne umenie a koncerty.
Kde sa nachádza?
Piazza di Santo Stefano, 50122 Florencia, neďaleko od Ponte Vecchio.
Ako je kostol starý?
Bol postavený v 11. a 12. storočí, podľa Wikipedie a talianskeho Ministerstva kultúry.
Zdroje